V poslednom čase sa viac s ľuďmi bavím o politike. Nie je to len preto, že kandidujem do VÚC, alebo že pôsobím ako poslankyňa MsZ, ale jednoducho náhoda tomu chce, že vždy tým smerom skĺzne reč. Možno je to preto, že v tomto predvolebnom období ľudia znova počúvajú sľuby o tom, ako bude dobre... A mám pocit, že tento krát už toho majú plné zuby. V 89-tom boli všetci plní ideálov a verili, ako príde demokracia, sloboda a lepší život. Sloboda a demokracia prišli, lepší život pre väčšinu nie. Nostalgicky spomínajú, ako dobre bolo za socializmu a mlieko stálo 2 koruny. To, že na pracie prášky a vložky stáli tri hodiny v rade, zabudli. Že nemohli okrstiť svoje dieťa a museli ísť do vedľajšej dediny, tiež zabudli. Veď sú aj dôležitejšie veci v živote, ako dovolenka v zahraničí. Aj tak väčšina na ňu nikdy nemala.